Tenmenbak

V nedeľu 17. decembra 1944 podnikla 15. letecká armáda Spojených štátov amerických rozsiahlu bombardovaciu operáciu proti nemeckým ropným zariadeniam v Hornom Sliezsku. Viac ako 500 amerických bombardérov, sprevádzaných stovkami stíhačiek, zaútočilo na ciele vrátane priemyselných komplexov Blechhammer a Odertal. Nemecké stíhacie lietadlá napadli americké formácie nad Moravou. Nasledoval rozsiahly letecký súboj známy ako Krvavá nedeľa, jedna z najväčších leteckých bitiek nad územím okupovaného Československa.

Medzi 231 bombardérmi B-24 Liberator určenými na útok proti cieľu Odertal sa nachádzal aj stroj s výrobným číslom 42-51324. Išlo o bombardér B-24J Liberator patriaci k 764. bombardovacej peruti, 461. bombardovacej skupine (ťažkej), 15. leteckej armáde USAAF. Jeho základňou bolo letisko Torretta v Taliansku.

Lietadlo malo za sebou desiatky bojových misií a pôvodne nieslo meno Paulette. Nová posádka pod velením poručíka Kennetha B. Smitha ho premenovala na Ten Men Bak, fonetický prepis anglického spojenia „Ten Men Back“ – „desať mužov späť“. Názov vyjadroval želanie, aby sa všetci členovia posádky vrátili z misie živí. Posádka sa k peruti pripojila 29. novembra 1944 a let zo 17. decembra bol jej prvou spoločnou bojovou misiou.

Počas letu zlyhalo turbodúchadlo motora číslo 3. O 11.23 hod. lietadlo zaostalo za bombardovacou formáciou nad územím Slovenska. Pilot Smith sa rozhodol pokračovať smerom na východ v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť nemecko-sovietsku frontovú líniu. Približne o 11.50 hod. na bombardér zaútočili nemecké stíhačky Fw 190 od II./JG 300.

Jeden z 20 mm projektilov zasiahol lietadlo za motorom číslo 2, vnútorným motorom na ľavom krídle, a spôsobil požiar. Bombardér utrpel rozsiahle poškodenie a následne zlyhal aj motor číslo 3. Desiatnik Roland W. Morin, ktorý obsluhoval spodnú guľometnú vežu, utrpel smrteľné zranenie.

Pilot sa pokúsil zbaviť lietadlo bômb, no poškodenie hydraulického systému zablokovalo dvere pumovnice. Keď bolo zrejmé, že stroj nemožno zachrániť, Smith vydal rozkaz na opustenie lietadla. Členovia posádky postupne vyskočili na padákoch. Pilot zostal na palube ako posledný. Keď sa odtrhlo ľavé krídlo, bombardér sa prudko zrútil k zemi. Smithovi sa podarilo vyskočiť a otvoriť padák len krátko pred dopadom.

Trosky lietadla dopadli do lesov v Kamenickej doline pri Omšení, neďaleko Trenčianskych Teplíc. Jedinou obeťou stretu s nepriateľom bol desiatnik Roland W. Morin. Jeho telo nemeckí vojaci odviezli do Trenčína, kde bol pochovaný. Po vojne boli jeho telesné pozostatky premiestnené na americký vojenský cintorín vo Francúzsku.

Zvyšných deväť členov posádky haváriu prežilo. Väčšinu zajali nemecké jednotky a odviedli do zajatia. Druhý pilot Chester H. Rudel utrpel vážne poranenie chrbtice po tom, čo sa mu padák zachytil v korunách stromov. Charles F. Foss neskôr prišiel o časť ruky. Edwin A. Burkhardt sa zajatiu vyhol, ukrýval sa v horách a spojil sa so slovenskými partizánmi. V marci 1945 sa spolu s nimi dostal k sovietskym jednotkám a napokon sa vrátil k americkým ozbrojeným silám v Taliansku. Všetkých deväť preživších sa dožilo konca vojny.

Strata lietadla bola zaznamenaná v dokumente Missing Air Crew Report (MACR) č. 10683. Príbeh Tenmenbaku pripomína nielen priebeh rozsiahlej leteckej operácie, ale aj osudy jednotlivých letcov, ktorých vojnová cesta priviedla na územie dnešného Slovenska.